Uhrovec, malebná dedinka situovaná medzi horami v severovýchodnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny, si uchováva mimoriadne miesto v slovenských dejinách. Súčasťou hradného panstva už od roku 1295 a domovom pre 19 dedín, Uhrovec je známy tým, že sa stal rodiskom dvoch významných osobností slovenského národa – Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Ich rodiskom je dom, ktorý bol v roku 1965 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Ľudovít Štúr a Alexander Dubček: Dva životy, jeden dom
Rodný dom týchto osobností je dnes miestom, kde sa môžeme zblížiť s ich životmi a odkazom. Uhrovec si tak uchováva pamiatku na dve ústredné postavy slovenských dejín. V tomto dome sa v roku 1815 narodil Ľudovít Štúr, kľúčová postava slovenského národného hnutia a spoluzakladateľ spisovnej slovenčiny. O 106 rokov neskôr, v roku 1921, sa tu narodil Alexander Dubček, politik, ktorý zasvätil svoj život službe svojmu národu a významný európsky politik.
Rodný dom ako expozícia: Uchovanie odkazu
Prvá časť expozície, ktorá bola otvorená v roku 1965, sa zaoberá životom a dielom Ľudovíta Štúra. Zdôrazňuje jeho mladé roky strávené v Uhrovci a jeho prínos pre slovenskú kultúru. Druhá časť expozície je zameraná na Alexandera Dubčeka a jeho významný prínos pre slovenskú a európsku politiku.
Obnova a rozšírenie: Krok smerom k autenticite
Začiatkom 70. rokov bol dom rekonštruovaný a následne v roku 1979 verejnosti sprístupnená druhá, rozšírená expozícia. Tieto úpravy umožnili lepšiu prezentáciu životov a odkazov týchto dvoch významných osobností. Zároveň sa usilovali uchovať autentičnosť pôvodnej stavby, ktorá bol v minulosti uhrovskou školou a učiteľským bytom.
Alexander Dubček: Pamätná izba
V novembri 1995 bola otvorená tretia časť expozície – pamätná izba Alexandra Dubčeka. Táto časť expozície sa zaoberá významnými mezníkmi jeho života a pripomína jeho význam pre slovenskú a svetovú históriu. Alexander Dubček bol a zostane najznámejším Slovákom novodobej histórie Slovenska vo svete.
Návšteva rodného domu Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci ponúka unikátnu príležitosť spoznať životy týchto dvoch významných osobností a ich prínos pre slovenskú kultúru a históriu.
Ľudovít Štúr: Patriot, učiteľ a bojovník za slovenské práva
Ľudovít Štúr, jedna z najvýznamnejších postáv slovenských dejín, prišiel na svet 28. októbra 1815 v malej dedinke Zay-Uhrovci (dnes Uhrovec). Bol druhým synom Samuela Štúra, učiteľa, ktorý sa intenzívne zaujímal o národne uvedomelú výchovu svojich detí. Po stránke rodinnej línie má Štúrova rodina hlboké korene v Trenčíne, ktoré siahajú až do 2. polovice 16. storočia.
Ľudovít sa od malička vzdelával pod dohľadom svojho otca. V 12 rokoch sa však rozhodol vzdelávať sa na nižšom gymnáziu v Rábe, kde sa naučil maďarsky a nemecky. Tu začal vnímať a pociťovať národnostný útlak a ponižovanie Slovákov, čo v ňom prebudilo silný odpor.
V roku 1829 sa 14-ročný Ľudovít pridal ku skupine slovenských študentov v Bratislave, ktorí sa usilovali o vzdelávanie v národnej reči a literatúre. Ľudovít sa rýchlo stal známym svojim vášnivým prednášaním a silným odhodlaním. Jeho zápal pre slovenské národné práva ho nikdy neopustil.
Po krátkom intermezzu, keď musel z finančných dôvodov opustiť štúdium a pracovať ako hospodársky úradník na panstve grófa Zaya, sa vrátil do Bratislavy. Bol zvolený za zapisovateľa a neskôr podpredsedu Spoločnosti česko-slovenskej, ktorá sa začala meniť na organizáciu bojujúcu za práva Slovákov.
Po ukončení štúdia na lýceu pokračoval v štúdiách na univerzite v Halle, kde sa zaoberal jazykovedou a históriou. Zaujímavý je aj jeho prínos v oblasti jazyka, keď v roku 1843 spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom zaviedli nový spisovný jazyk, ktorého základ tvorilo stredoslovenské nárečie.
Napriek tomu, že bol v roku 1843 násilne odstavený zo svojho miesta na katedre, svoju politickú a kultúrnu činnosť ďalej rozvíjal. Spolu s Hurbanom a Hodžom založil spolok Tatrín a stal sa poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen.
Počas revolučných rokov bol Štúr organizátorom ozbrojeného boja Slovákov za národné oslobodenie. Po porážke revolúcie sa venoval literárnej tvorbe a vedeckej práci v oblasti slavistiky. Ľudovít Štúr tragicky zomrel v roku 1856 na následky zranení po náhodnom postrelení sa puškou.
Jeho odkaz a boj za slovenské národné práva však zostali nezabudnuteľnou súčasťou slovenských dejín.
Alexander Dubček: Symbol úsilia o demokraciu a humanitu
Alexander Dubček, narodený 27. novembra 1921 v Uhrovci, je preslávenou osobnosťou slovenskej a československej histórie. Svoje detstvo prežil v exotickom prostredí Kirgizska, kam sa jeho rodina presťahovala v roku 1925 v dôsledku hospodárskej krízy. Svoju vlast však nezabudol a v roku 1938 sa do nej vrátil.
Mladý Dubček sa odvážne postavil proti fašizmu. Vstúpil do ilegálnej komunistickej strany a zúčastnil sa bojov v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne sa usadil v Trenčíne, kde založil rodinu a vstúpil do politického života.
Jeho politická kariéra sa stále viac rozvíjala a v rokoch 1967 až 1968 sa stal lídrom obrodného procesu v Československu. Tento proces však násilne prerušila vojenská invázia Sovietskeho zväzu a jeho spojencov. Dubček nesúhlasil s mocenským zásahom, preto bol vylúčený z politického i verejného života.
Po páde totalitného režimu v novembri 1989 sa Dubček vrátil do politiky. Bol zvolený za predsedu Federálneho zhromaždenia a na jar 1992 sa stal predsedom Sociálno-demokratickej strany Slovenska.
Alexander Dubček je symbolom úsilia o demokraciu a humanitu. Ešte za svojho života sa mu dostalo mnohých vyznamenaní, medzi ktoré patria aj čestné doktoráty z univerzít v Bologni, Madride, Washingtone, Bruseli, Dubline a Bratislave.
Svoj život však ukončil tragicky. Pri autonehode na ceste z Bratislavy do Prahy 1. septembra 1992 utrpel ťažké zranenia. Na ich následky zomrel 7. novembra toho istého roku. Jeho odkaz však pretrváva a Alexander Dubček ostáva v pamäti ako silný symbol úsilia o demokraciu a humanitu.