Pod Juro pod je názov podujatia odkazujúceho na rovnomennú pieseň. Že ste na Brezovej pod Bradlom o takej piesni nepočuli? To je vcelku možné. Patrí do zvláštnej skupiny piesní spievaných na jar, v posledných dňoch pred Jurajom a k nám najbližšie ju zaznamenali vo Vaďovciach.
Táto zvláštna skupina piesní má omnoho silnejšiu tradíciu na trenčianskom Považí a pod úbočiami Bielych Karpát, kde to bola len jedna zložka obradov/zvykov, spojených s obdobím pred Jurajom. Jozef Ľudovít Holuby spomína napríklad gúľanie mladých dievok po ozimine a opisuje radosť gazdu hladiaceho na svoje pole: „Ej, ale mi ju poriadne pogúľali! Budú-že tu za klasy, tak dlhé, jako boli tie dievky, čo sa po nej gúľali!”
A tu sme zbystrili! V kronike obce Košariská sme sa totiž dočítali: ”Na Jura chodia mládenci a dievčatá gúľať po poli, po ozimine. Pri tom spievajú a výskajú.” Nie je to akési podobné?
Pálenie ohňov, magické veštenie ženíchov z uvitých vencov, váľanie po oziminách, či spevy dievčat pri vatre, to sú takmer zabudnuté zvyky ktoré sa snažíme odkrývať a oživovať, aby i dnešný človek mohol na pár chvíľ vstúpiť do sveta predkov.
Veríme, že kým vatra dohorí, prijmete naše pozvanie na spoločné spievanie pri našej súborovej muzike. Narichtujte si obľúbenú pesničku, do batoha nabaľte niečo na zájedek a zápitek. Nech sa môžeme navzájom pohostiť a je nám spolu veselšie.